2. Ján RÉVAY (1787- 1806)		Narodil sa 7.  augusta 1748 v Čachticiach. Pochádzal z grófskeho rodu. Vysvätený bol za báčskeho biskupa. Predtým bol veľprepoštom a kanonikom Nitrianskej katedrálnej kapituly, po uprázdnení Nitrianskeho biskupského stolca bol nitrianskym kapitulným vikárom a vypočúvajúcim sudcom Generálnej kapituly. V rokoch 1774-1783 bol kanonikom Spišskej katedrálnej kapituly. Za spišského biskupa bol menovaný r. 1787. 20. augusta 1788 prišli po neho do kaštieľa grófa Csakyho v Bijacovciach, odkiaľ ho slávnostne sprevádzali do katedrálneho chrámu a tak sa ujal vedenia biskupstva. Po svojom menovaní za spišského biskupa vykonal kanonické vizitácie a birmovky: na Orave v r. 1794, v Liptove r. 1795 a na Spiši r. 1796. Na 24. októbra 1802 zvolal diecézne zhromaždenie kléru do Štiavnika, ktorého hlavnou témou bolo zriadenie diecézneho kňazského seminára. Na tento cieľ sa utvoril tzv. Révayovský fond v sume 50 000 zlatých. Založenia seminára sa už nedožil, lebo 9. januára 1806 zomrel v Štavnickom kláštore, kde sa veľmi rád zdržiaval. Pochovaný je v krypte katedrálneho chrámu. Po jeho smrti za kapitulného vikára bol zvolený kanonik František Madocsány.