7. Dr. Ladislav ZÁBOYSKÝ (1850- 1870)		Narodil sa 31. mája 1793 v Prešove. Po kňazskej vysviacke bol archivárom v Spišskej Kapitule. Odtiaľ ho biskup Ladislav Pyrker zobral do svojich služieb do Benátok. Po štvorročnom účinkovaní v Benátkach sa vrátil do Spišského biskupstva, kde vykonával dušpastiersku činnosť. Bol farárom vo Veľkej, členom konzistoriálnej rady, dekanom Veľkánskeho dištriktu, čestným kanonikom, promovaným doktorom teológie, dekanom Levočského dekanátu, kráľovským školským inšpektorom a farárom v Spišskej Novej Vsi. Za spišského biskupa ho menoval cisár František Jozef I., 2. apríla 1850, čo v Ríme potvrdili 30. septembra 1850. Na biskupa ho vysvätil 25. mája 1851 apoštolský nuncius v kapucínskom chráme vo Viedni. Kánonické prevzatie diecézy sa uskutočnilo 22. júla 1851. Jeho menovanie za spišského biskupa bolo spolu s menovaním Štefana Moyzesa v Banskej Bystrici a Štefana Kollarčíka v Rožňave akýmsi ústupkom panovníckeho dvora voči Slovákom za ich účasť na cisárskej strane počas maďarskej revolúcie v rokoch 1848-1849. Maďarská cirkevná hierarchia prijala toto menovanie s rozpakmi. Viedol prísny a utiahnutý kňazský život. Zvlášť sa staral o výchovu mládeže. V roku 1852 v Levoči založil dievčenský učiteľský ústav. Roku 1863 z príležitosti tisícročného jubilea príchodu sv. Cyrila a Metoda vydal pamätný pastiersky list, ktorý sa čítal v celom biskupstve. Zomrel 11. septembra 1870 v Štiavnickom kláštore vo veku 78 rokov. Pochovaný je v krypte katedrálneho chrámu. Celý svoj majetok zanechal biskupstvu.