12. Ján VOJTAŠŠÁK (1921- 1965)		Narodil sa 14. novembra 1878 v Zákamennom. Pochádzal z roľníckej rodiny. Na kňaza bol vysvätený 1. júla 1901. Ako kaplán pôsobil na ôsmich miestach, až sa nakoniec stal farárom vo Veličnej. Za čias veľkého národovca, kapitulného vikára Štefana Mišíka, bol riaditeľom Biskupského úradu v Spišskej Kapitule a neskôr, keď bol kapitulným vikárom Marián Blaha, Vojtaššák sa stal rektorom seminára. Za spišského biskupa bol menovaný 13. novembra 1920. Vysvätený na biskupa bol 13. februára 1921 v Nitre, spolu s Dr. Karolom Kmeťkom, nitrianskym biskupom a Mariánom Blahom, banskobystrickým biskupom. Bol 44 rokov biskupom, diecézu však spravoval 29 rokov. Roku 1925 zvolal diecéznu synodu, z ktorej vyšli ustanovenia pre duchovný život kňazov, bohoslužby, seminár, školy a mnohé iné oblasti. Budovu kňazského seminára zväčšil o jedno poschodie a zmodernizoval. Podobne aj budovu učiteľského ústavu, ku ktorému pribudoval veľký moderný internát. K dievčenskému učiteľskému ústavu v Levoči pribudoval moderný trakt a pri levočskom gymnáziu budovu malého seminára. Za jeho účinkovania v celom biskupstve sa postavilo 16 kostolov, 10 sa zväčšilo, postavilo sa 49 škôl, 9 kultúrnych katolíckych domov a 17 nových farských budov. Prebudoval 9 kláštorov, založil tlačiareň a nakladateľstvo Lev v Ružomberku, postavil Charitný dom v Dolnom Smokovci, štedro prispel na budovu Ústrednej charity v Bratislave a vysokoškolského internátu Svoradov. Do Spišskej Kapituly na Učiteľský ústav uviedol školských bratov, tiež do Zákamenného, kde pre nich postavil modernú školu. Na 20 miest uviedol ženské rehole. Kvôli ľudovým misiám v Strážach prebudoval kláštor a kostol pre redemptoristov. Biskupské letné sídlo v Spišskom Štiavniku prepustil misionárom verbistom. Zriadil niekoľko exercičných domov, štedro podporoval chudobnú študujúcu mládež, založil veľké fondy Spolku sv. Vojtecha v Trnave. Bol redaktorom časopisu Svätá rodina. Bol to horlivý a zbožný biskup, ctiteľ anjelov strážnych, v záležitostiach Cirkvi nepoznal kompromis, v čom mu bol vzorom jeho nebeský patrón. Takýto postoj mu spôsobil po Druhej svetovej vojne, ale zvlášť po r. 1948, neopísateľné ťažkosti a utrpenia, takže ho právom možno nazvať biskupom mučeníkom. Od roku 1951 až do konca života, totiž bol komunistickým režimom zbavený slobody a vedenia diecézy. Bol nespravodlivo odsúdený vo vykokonštruovanom procese na 24 rokov väzenia. Z tohto trestu odpykal 12 rokov, vláčený po tvrdých komunistických basách vtedajšej ČSSR. V roku 1963 mu bol zvyšok trestu odpustený, ale život dožil pod štátnym dohľadom v Senohraboch pri Prahe. Zomrel 4. augusta 1965 v nemocnici v Říčanoch, vo veku 88 rokov, 64. roku kňazstva a v 44. roku biskupstva. Pochovaný bol vo svojom rodisku v Zákamennom na Orave. V roku 1996 sa začal proces jeho blahorečenia a v tejto súvislosti bol exhumovaný v roku 2003. Odvtedy je jeho telo uložené v katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule. Počas sede impedita diecézu spravovali kapitulní vikári. Najskôr to bol štátnou mocou dosadený Andrej Scheffer (1950-1968). Potom to bol zvolený a schválený Dr. Jozef Ligoš (1968-1973). Posledným kapitulným vikárom v čase komunizmu bol Štefan Garaj (1973-1989).